Pojem prevencia je súbor opatrení na predchádzanie určitým problémom, porúch, javov ako aj priestupkov a trestných činov. Ide o súhrn opatrení, ktoré majú predchádzať a zabrániť v ich vzniku. Cieľom prevencie je predchádzať škodám, ktoré by inak vznikli, keby sa im pôsobením prevencie nepodarilo predísť. Veľmi dobrý príklad pre prevenciu je umývanie si zubov, prevencia proti zubným kazom je pravidelné čistenie.

            Prevencia sa týka celej našej spoločnosti, každého jedného jedinca. Položme si otázku, prečo prevenciu nevykonávame aspoň v takom rozsahu ako prevenciu zubného kazu, keď škody po protiprávnych činoch sú mnoho krát gigantických rozmerov. Nielen na odcudzených a poškodených veciach, ale aj liečba závislých ľudí, náklady na udržiavanie polície, súdov, väzení a pobyty vo väzeniach. Taktiež ujma na zdraví a úmrtnosť  na následky protiprávnych činov je veľmi vysoká a jej následky pre najbližšie okolie sú veľmi bolestné. Samozrejme, že ani tá najúčinnejšia prevencia neeliminuje všetky negatívne vplyvy na spoločnosť.

            Prevencia tiež potrebuje odborníkov, čas a aj finančné prostriedky. No zaručene je menej nákladná ako následná represia, lebo odstraňuje problém v zárodku alebo mu predíde úplne a následne protiprávne konanie netreba vyšetrovať, súdiť nikoho zatvárať a živiť. Ale čo je na účinnej prevencii najdôležitejšie a to  represia v žiadnom prípade nemôže zabezpečiť je to, že k protiprávnemu  konaniu vôbec nedôjde. Vôbec nevznikne žiadna poškodená osoba, ďalší narkoman, alkoholik,  zbitý alebo okradnutý človek s traumatizujúcim zážitkom, o ktorého sa tiež treba postarať.

            Aby preventívne programy zamerané na boj proti kriminalite  boli účinné, musia byť dodržané určité princípy a postupy.

Rozlišujeme 5 princípov prevencie:

vedeckosti: musí vychádzať z vedeckých výskumov a získaných poznatkov. Musí byť zabezpečená koordinácia medzi výskumom a preventívnou činnosťou.

plánovitosti: musí byť plánovaná, metódy, formy a stratégie musia byť volené optimálne so zameraním a na cieľovú skupinu alebo jednotlivca.

profesionalizácie: vyplýva z potreby profesionalizovať činnosti v prevencii, kde sa predpokladá pružné vzdelávanie, získanie, spracúvanie a praktické využívanie poznatkov. Je potrebné prepojenie koordinačných centier a vzájomné vymieňanie si informácií a skúseností.

sústavnosti: jednou z podmienok je sústavná preventívna činnosť nakoľko jednorazové prednášky,  prípadne iné činnosti neprispejú k vytváraniu  správnych návykov v boji proti kriminalite.

účasti verejnosti: do preventívnych programov je potrebné zapojiť širokú verejnosť, nakoľko širšie masy môžu byť priamymi účastníkmi rôznych foriem prevencie. Ak sa podarí zapojiť veľa jedincov, je väčšie percento úspešnosti programov, nakoľko sa vytvára klíma odsudzujúca alkoholizmus.

Prevencia sa delí na:

Primárnu – je to činnosť zameraná na predchádzanie alebo zabránenie vzniku protiprávneho konania  alebo k jeho tolerancii ešte pred tým, ako sa problém objaví, resp. vznikne.

Sekundárnu - prispieva k včasnému rozpoznaniu a zastaveniu protiprávneho konania a zameriava sa na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín a konkrétnu pomoc obetiam. Sekundárna prevencia je určená priamo ohrozeným osobám alebo rizikovým skupinám obyvateľstva, pričom vytvára priestor pre cielené aktivity v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve, psychológie a orgánov činných v trestnom konaní.

Terciárnu - je to pokus zabrániť opakovaniu protiprávneho konania alebo zmierniť následky protiprávneho konania, ktoré bolo spáchané. Zároveň má predchádzať zhoršovaniu stavu už vzniknutého a zabrániť jeho recidíve. Ide o prevenciu v rámci  ohraničenia dôsledkov, príčin a prejavov násilia. Terciárna prevencia nastupuje po zlyhaní primárnej a sekundárnej prevencie a cieľovou skupinou sú ľudia s jasne pomenovanými  problémami, ktorý okrem toho, že ohrozujú seba, ohrozujú aj svoje okolie. Cieľom terciárnej prevencie je hlavne resocializácia a integrácia jednotlivca.